Rímskokatolícka cirkev‚ farnosť Dolný Ohaj

Za pastorácie Mikuláša Borossa ( 1737 - 1757 ) kostol prestavbou zväčšili. Pôvodnú klenbovú časť ponechali ako svätyňu, pričom ju predĺžili o hlavnú chrámovú loď a časť, nad ktorou sa vypínala veža.

Prvý kňaz, ktorého meno poznáme, nastúpil do miestnej farnosti 31. marca 1691 - Vojtech Pataky ( od jeho účinkovania sú známe mená všetkých nasledujúcich farárov a správcov farnosti ). Farnosť v tomto čase tvorili tieto filiálky: Hul, Veľké Lovce ( Nagy Lót ), Radava ( Rendva ) a Bešeňov.

V kanonickej vizitácii z 15. októbra 1779 sa uvádza:
„Kostol obce Malý Ohaj stojí na vŕšku vzdialenom od obce asi na 600 krokov. Je k nemu dobrý prístup a nie je nebezpečie požiaru. Svätyňa je 3 siahy dlhá i široká a tiež toľko vysoká. Klenba nie je maľovaná. Mriežky sú z mäkkého dreva a v dosť biednom stave. Chrámová loď je dlhá 12 aj pol siahy, vysoká 4 a široká 5 siah. Chorus je postavený z mäkkého dreva a zafarbený na modro. Kostol má 5 okien. Vnútorné zariadenie tvorí hlavne kazateľnica, ktorá je umiestnená uprostred steny svätyne na evanieliovej strane. Dookola sú štyria evanjelisti a nad baldachínom kazateľnice sú štyria učitelia Cirkvi. Oltáre sú tri. Hlavný je zasvätený Všetkým svätým, na ktorom je položených 8 medených svietnikov a prenosný oltárny kameň. Druhý oltár je zasvätený Sedembolestnej Matke Božej. Je tiež vymaľovaný a pozlátený. Dal ho vyhotoviť Andrej Csonka, miestny zeman. "

Vo vizitačnej správe sa tiež uvádza, že meno staviteľa nie je známe a nemožno tento stánok Boží ďalej rozširovať, nakoľko má slabé nosné múry. Výročná poklona trvajúca 24 hodín býva 22. novembra.

Počas účinkovania farára Antona Kaprinaiho ( 1782 - 1816 ) kostol znova rekonštruovali. Odstránili pôvodnú drevenú povalu v chrámovej lodi a vymurovali klenbu. V roku 1795 na Bielu sobotu počas svätenia ohňa vznikol požiar. Poškodil vežu, ktorá zhorela do tla.

Príchodom farára Juraja Holčeka ( 1848 - 1865 ), štúrovca a národného buditeľa a člena spolku Tatrín, sa pozdvihol celkový obraz dediny. V roku 1858 sa uskutočnila vizitácia, kde vizitátor poznamenal:
„Uvažuje sa o rozšírení kostola a farár, založiac bratstvo sv. Jána nestačí pre všetkých veriacich, i keď sú vo Veľkých Lovciach i v Bešeňove zriadené farnosti."
Holčekove snahy sa v Ohaji nepodarilo zrealizovať. So svojou iniciatívou však nevyšiel naprázdno. V roku 1862 položil základný kameň kostola v Hule. Počas svojho 17 ročného účinkovania sa stretával so slovenskými študentmi, národními buditeľmi a literárnymi pracovníkmi. Národné myšlienky prenášal do života pospolitého ľudu, za čo si vyslúžil od zemanov obce nevôľu a následné preloženie v roku 1865 do Jasovej.

Juraj Holček so všetkými vtedajšími národnými a literárnymi pracovníkmi a sám bol pri tom literárne činný. Ján Francisci spomína na Holčeka, keď opisuje, ako viedol štyroch detvianskych mládencov na Slovanský ples do Viedne na fašiangy v roku 1850 takto: „Na Ohaji sem zatiahli na nocľah k Ďurkovi Holčekovi, tamojšiemu katolíckemu farárovi, ktorého sme síce na takej ceste prekvapili, ale nám bol rád a učastoval a vystrojil nás všetkých hojne a ochotne." Na pamiatku tejto udalosti detviansky rezbár p. M v roku 2001 daroval Ohaju detviansky kríž, ktorý je nainštalovaný na začiatku kostolnej cesty oproti vchodu do fary.

Vo svedectve vrábelského dekana Štefana Bublíka z roku 1865 je napísané toto:
„Juraj Holček je v Ohaji farárom už 16 rokov, tu si svoje farárske povinnosti rozvážne a chválitebne vykonáva. V kázaní a katechizme je svedomitý, v školských veciach horlivý. Za jeho farárovania bola postavená nová škola v Ohaji a vo filiálke Hul bola rozšírená a novými riadnymi lavicami opatrená. Viacero chudobných chránencov vychoval a skromne zaopatril. K jeho hlavnému zamestnaniu patrí slovenské spisovateľstvo a ako taký je vo svojom národe dostatočne známy."
Vráble 4. novembra 1865
V roku 1968 pri znovuobrodení Matice Slovenskej bola na budovu Farského úradu medzi prvé a druhé okno zľava nainštalovaná pamätná tabuľa s buskou Juraja Holčeka. Jeho meno nesie Divadelný krúžok, spevácky zbor i Základná škola.

Niekoľko rokov po Holčekovom Odchode hrozilo neudržiavanému ohajskému kostolu zrútenie. Miestni konšeli spolu s farárom Štefanom Emérym, urýchlene rozhodli, že treba vybudovať nový a väčší stánok Boží. V roku 1872 sa začalo s prípravnými prácami. S veľkou slávou položili 6. októbra základný kameň, pod ktorý uložili pamätnú listinu s podpismi predstaviteľou obce a cirkvi. Stavba rástla, z pôvodného chrámu zostala iba veža, ktorú dostavali viac do výšky. Zeman Imrich Benkovič dal v Pešti namalovať obraz sv. Imricha. Farár Eméry preto podal ostrihomskému arcibiskupovi žiadosť o zmenu patróna ešte nedostavaného kostola. V žiadosti uviedol, že obraz stál 700 florénov. Pôvodný rozpočet na kostol bol 11000 florénov, v konečnom dôsledku stavba vyšla 16311 florénov. S peniazmi na stavbu neboli vážne problémy, nakoľko v močarisku Sík rástla trstina, ktorú speňažovali. Posledné úhrady za stavbu zrealizovali v roku 1876, kedy kostol odovzdali do používania. Podoba vtedajšieho chrámu sa s menšími úpravami zachovala dodnes. Koncom 19. storočia boli do kostola zakúpené mnohé bohoslužobné predmety, sochy, organ a krížová cesta so soloveskými a maďarskými nápismi.

K poškodeniu veže i chrámovej lode kanónovou guľou prišlo v roku 1919 pri prechode bojujúcich oddielov Čsl. armády a príslušníkov Maďarskej armády B Kunu. Prechod frontu počas 2. svetovej vojny nespôsobil vážnejšie poškodenie kostola, i keď sa uvádza, že niekoľko vojakov v kostole prespalo a jeden nemecký utekajúci vojak pred Červenou armádou strieľal z veže.

Elektrický prúd bol do kostola zavedený v roku 1948. Náklady sa hradili zo zbierky veriacich. V osudovom roku 1948 prišiel do farnosti Štefan Kollár, ktorý dal rozšíriť priestor bočnej kaplnky a kostol vymaľovať a vsadiť do okien farebné mozaikové sklá. V roku 1952 dal zaviesť reproduktorové ozvučenie a na Vianoce 1957 sa mohli farníci spovedať v novej spovednici.

Farár Ľudovít Kozmon ( 1959 - 1969 ) s povolením biskupského úradu v Trnave zmenil patróna kostola a je ňou Svätá rodina. Spolupatrónom je Svätý Imrich. V roku 1987 dal vdp. František Muška zhotoviť nový hlavný oltár i bočné oltáre v barokovom štýle. Zhotovil ho Jozef Pekara z Rajeckých Teplíc. Od toho istého autora kostol prostredníctvom Ministerstva kultúry dostal vyrezávanú krížovú cestu, ktorú v roku 1993 posvätil arcibiskup Ján Sokol. Bočná kaplnka bola za účinkovania františkánského pátra Mušku zasvätená sv. Františkovi z Asissi s nástennými maľbami zo života svätca.

V septembri roku 2003 bola Svätým Otcom Jánom Pavlom II. pri jeho 3. návšteve Slovenska vyhlásená za blahoslavenú sr. Zdenka Schelingová, mučeníčka počas totalitného režimu. Vtedajší farár Pavol Flajžík dal vo farskej záhrade vybudovať Kaplnku bl. sr. Zdenky, ktorá je otvorená denne od 7. do 20. hodiny.

Farnosť v vo februári 2008 zasiahla reorganizácia rímskokatolíckych diecéz západnej metropoly. Dekrétom Svätého Otca Benedikta bola farnosť pričlenená do Nitrianskej diecézy (predtým Bratislavsko-trnavská arcidiecéza.) 

Od 15. júla 2004 do 30. júna 2018 bol správcom farnosti Mgr. Roman Gallas. Od 1. júla 2018 farnosť spravuje nový farár Mgr. František Bogdan. 

V obci Hul bol kostol postavený v roku 1299, fara bola vo Veľkom Ohaji. Z historických záznamov sa dozvedáme, že v r. 1755 Pavel Motešický dal hulské a radavské majetky svojmu synovi Štefanovi. Tento sa v Huli usadil, dal si vybudovať menšiu kúriu a po r. 1758 dal pribudovať rodinnú kaplnku. V roku 1764 bol v obci založený samostatný cintorín, ktorý je na tom istom mieste dodnes.

V roku 1862 položili v Hule základný kameň nového kostola, ktorý bol dokončený v roku 1863. Keďže bol dokončený v roku, kedy sa slávilo 1000. výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda, Holček chcel zasvätiť kostol týmto vierozvestcom, no pre odpor ohajských maďarských zemanov bol prijatý kompromisný návrh farára Žišku, aby bol kostol zasvätený Panne Márii Ružencovej. Bližšie údaje o kostole sa v dokumentoch neuvádzajú. Kostol, ako vieme, tiež prešiel niekoľkými úpravami.

Najstarším spolkom vo farnosti je Spolok sv. Vojtecha - od roku 1871.